Cudzinec – hypotéka na Slovensku, je to možné?

Banky rozlišujú dva pojmy – rezident a nerezident. Rezident, to znamená, že ide osobu, ktorá má trvalé bydlisko na Slovensku, v prípade cudzincov môžeme do tejto kategórie zahrnúť aj osoby, ktoré majú povolenie na pobyt na Slovensku. Nerezident je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt ani povolenie na pobyt na Slovensku.

Cudzinec – hypotéka na Slovensku, je to možné?

V prípade cudzincov je schvaľovací proces o niečo náročnejší a banka vyžaduje oveľa viac dokumentov preukazujúcich pracovný pomer, bezdĺžnosť žiadateľa o úver v krajine pôvodu a podobne. Čo je pochopiteľné, vzhľadom na to, že úverové registre jednotlivých krajín vôbec nie sú prepojené, a to ani len v rámci Európy. Rovnako by si preverovali banky Slováka žiadajúceho o úver v zahraničí. 

Nerezident – vo väčšine bánk ani nemôže dostať hypotéku, a to častokrát ani za predpokladu, keby si v kupovanej nehnuteľnosti neskôr zriadil trvalý pobyt. V čase žiadosti o úver je potrebné, aby mal takýto žiadateľ trvalý pobyt alebo povolenie na pobyt na Slovensku.

Rezident – je v bankách posudzovaný, aj keď ide o občana iného štátu, akoby išlo o Slováka, o to skôr, keď žije a pracuje na Slovensku. Reálne sa môže však stať, že si banka na viac vyžiada výpis z úverového registra krajiny odkiaľ žiadateľ o úver pochádza. Ak rezident žije na Slovensku, ale  pracuje v inej krajine, napríklad pracuje v Rakúsku (častý jav, keďže sa naše hlavné mesto nachádza blízko hraníc), tak takýto žiadateľ dokladuje pomerne veľa podkladov, aby bolo možné overiť jeho zahraničný príjem. Často sa tiež stáva, že pri overovaní zahraničného príjmu kontaktuje banka zamestnávateľa a v banke sa nevedia s týmto zahraničným zamestnávateľom spojiť, a preto sa schvaľovací proces predlžuje. Tu je potrebné si ponechať dostatočný priestor na schvaľovanie hypotéky v banke a pripraviť sa na skutočnosť, že banka úver za týždeň veľakrát neschváli. 

Veľmi podobné ako u rezidentov je to aj u Slovákov pracujúcich v zahraničí. Pri takýchto žiadateľoch o úver banka rovnako vyžaduje o veľa viac podkladov k žiadosti o hypotéku ako je to aj u rezidentov cudzincov. Ide hlavne o doklady, čo sa týka pracovnej zmluvy - predkladá potvrdenie o príjme na tlačive banky, výpisy z účtu, kde mu zamestnávateľ posiela mzdu (výplata v hotovosti je vo väčšine bánk neakceptovateľná pri zahraničnom príjme), banka si môže  vyžiadať výpis z úverového registra z krajiny, kde žiadateľ pracuje a podobne. A čo sa stáva s určitosťou? Všetky tieto doklady je potrebné prekladať, ak nie sú napríklad v anglickom jazyku (niektoré banky akceptujú nemecký jazyk). Tento preklad musí byť úradným prekladom, a keďže ide o množstvo podkladov, nie je to v žiadnom prípade lacná záležitosť. 

Banky neakceptujú pracovný pomer v zahraničí, ktorý nie je na riadny pracovný pomer, tzn. príjem zo závislej činnosti. Nemôže ísť o podnikateľskú činnosť, ani o sezónnu prácu alebo iný typ pracovného pomeru formou dohody a pod. Historicky sa v bankách udomácnila iba jedna profesia, ktorú niektoré banky akceptujú aj na príjem z podnikania, a to je povolanie „opatrovateľka v Rakúsku“. Ide o dlhodobé skúsenosti bánk s týmto typom práce našich občanov v Rakúsku, a tak banky nabrali odvahu a tento typ „podnikateľskej činnosti“ v zahraničí akceptujú. 

To, že žiadateľom o úver je cudzinec alebo Slovák pracujúci v zahraničí, môže však znamenať prísnejšie podmienky schvaľovania úveru, ide hlavne o percento prefinancovania kúpy nehnuteľnosti. To znamená, že takýto typ klienta nedostane z banky prefinancovanie na celú kúpnu cenu nehnuteľnosti.