Zdroj: TREND.sk
Ak by banky pristúpili aj na financovanie a úverové riešenia tejto formy bývania, mohlo by to pomôcť až 50-tisíc rodinám.
Družstevné bývanie je vo viacerých európskych krajinách zavedeným a úspešným modelom dostupného bývania. Najmä v susednom Rakúsku, konkrétne vo Viedni, kde tento koncept predstavuje až 45 percent bytového fondu.
Napriek tomu, že sa na Slovensku o tomto modeli diskutuje, jeho väčšiemu rozšíreniu bráni aj stále slabý záujem samotných bánk či developerov.
Výzvy a nevýhody
Jednou z hlavných predností družstevného bývania je jeho finančná dostupnosť pre ľudí. Počiatočné náklady sú výrazne nižšie a zostávajú na približne dvadsiatich percentách z celkovej ceny nehnuteľnosti, keďže financovanie zabezpečuje priamo družstvo.
Tým sa však eliminuje nutnosť ručenia nehnuteľnosťou, čo na jednej strane znižuje finančné riziko pre záujemcov o bývanie a poskytuje stabilitu v podobe fixných mesačných splátok bez výkyvov realitného trhu, no zmenšuje možnosti, ako úvodnú splátku financovať.
Keďže v prípade rastu cien nehnuteľností, napríklad v Bratislave, sa môžu vstupné splátky do kúpy nehnuteľnosti v rámci družstva pohybovať pri dvojizbovom byte až do výšky 40- či 70-tisíc, potrebujú záujemcovia viac možností ako len drahší spotrebný úver.
A to je z pohľadu bánk problém, keďže „družstevník“ nie je individuálnym vlastníkom bytu, ale podielnikom v družstve. To sťažuje jeho prístup k bankovým úverom a produktom, keďže tradičná hypotéka je viazaná na konkrétnu nehnuteľnosť.
Na Slovensku sa však zatiaľ využívajú len spotrebné úvery alebo hypotéky so založením inej nehnuteľnosti, čo tento model nijako nezatraktívňuje.
Viac informáciu sa dozvetie tu